Slovenský parlament schválil Zákon o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania (tzv. antidiskriminančý zákon).

Predpokladám, že väčšina ľudí si tento zákon vysvetľuje tak, že jeho základným a prvoradým cieľom má byť zamedzenie diskriminácii ostatných ľudí v spoločnosti, má zaistiť fair play pre všetkých rovnako, nemá vyčleňovať či tu niekto má byť chránený a požívať nadpráva alebo nie a jasne stanoviť pravidlo rovnosti pred zákonom.

V opačnom prípade by išlo o diskrimináciu a samotnou podstatou a účelom tohto zákona je diskriminácii zamedziť. Nie je to však celkom tak. V spoločnosti, kde všetci si majú byť pre zákonom rovní, sú niektorí rovnejší...

Že je to tak nás presviedča denná prax v EÚ, USA a tiež na Slovensku. Hneď po jeho schválení nás pán Číž (Smer) (1) presviedča, že pozitívna diskriminácia je v poriadku, čím elementárnym spôsobom znegoval samotnú podstatu tohto zákona a dal jasne najavo, že diskriminácia je možná aj s antidiskriminačným zákonom.

Pán Číž nie je prvým. Pred ním sa rovnako vyjadril pán Zajac zo strany OKS (brat ministra zdravotníctva) a tiež historik Kováč z SAV (vystúpenie v STV). Ďalšie pokusy vyšli od pána Traubnera (prezident slovenskej židovskej obce), ktorý vyšiel s iniciatívou aby Rómovia mali na lekársku fakultu o polovicu ľahšie prijímacie skúšky. Proti jeho iniciatíve (je zrejmé, že mala širšiu základňu) sa postavili samotní slovenskí Rómovia s tvrdením, že 50% lekárom by sa ošetriť nedali. Zdá sa, že nelogickosť liberálov musia zachraňovať ich zverenci.

Precedens stanovila krajina, ktorá je rodiskom podobných zákonov - USA. Najvyšší súd USA v júni 2003 rozhodol, že pozitívna diskriminácia príslušníkov etnických menšín pri prijímaní na univerzity na úkor belochov je v súlade s ústavou. (2)
Diskriminácia je teda možná a dokonca ústavná...záleží len na tom, kto koho diskriminuje.

Diskriminácia menšín voči väčšine (pozitívna diskriminácia) je "vyjadrením solidarity" (Číž), "potrebná" (Kováč) a dokonca "ústavná."

Mimochodom pán Kováč dostal nedávno v rámci skupinového altruizmu vyznamenanie.
Všetky snahy o pozitívnu diskrimináciu sa samozrejme schovávajú za všeobecne prijateľné vyhlásenia o potrebe napr. pomoci dôchodcom (Číž). Ak im chceme pomôcť, musíme vraj diskriminovať väčšinu. Touto náhlou a dojemnou starostlivosťou o dôchodcov sa však sotva podarí zakryť skutočné úmysly, ktorých, pred verejnosťou starostlivo zakrývaným cieľom, je diskriminácia majority, vytváranie štátom chránených skupín s nadprávami a kriminalizácia kresťanstva. (3) (4)

V praxi to znamená to, že je oveľa väčšia pravdepodobnosť trestného postihu majoritného občana (belocha) ak sa vyjadrí negatívne na adresu chránených menšín ako naopak, je ďaleko pravdepodobnejšie, že kresťan bude stíhaný za výroky o homosexuáloch ako homosexuál za negatívne výroky o kresťanstve.

Na Slovensku nemáme špeciálny zákon, ktorý by chránil rodiny, zákon, ktorý by chránil kresťanov alebo zákon, ktorý by chránil matky s deťmi, máme ale samostatný zákon, ktorý chráni menšiny.

Ľudia si neuvedomujú súvislosti podobných zákonov a ich dopad na každodenný život. Neuvedomujú si odkrajovanie ich ťažko nadobudnutých slobôd a ich vzdávanie sa pod pláštikom univerzálne a "demokraticky" znejúcich sloganov, ktoré vyrábajú novodobých otrokov Nového svetového poriadku.
Svoje základné práva a slobody predávame za klamné prísľuby lepších zajtrajškov z úst servilných politikov, za prísľuby konzumu a lacných sitcoms, za odpadovú kultúru a vidinu iluzórnej prosperity, za treťotriedne hodnoty pozlátené pozlátkom profesionálov.

Súvisiaci článok: Sloboda prejavu a antidiskriminačný zákon

Roman, prop.sk