Rubrika: Bez prekladu 2007

V Iraku narodený Kanán Makija bol koncom 60-tych rokov trockista, bol riadnym členomSocialistickej strany pracujúcich v Spojených štátoch a neskôr v Britátii zase aktivistom Medzinárodnej marxistickej skupiny - britskej sekcie trockistickej Štvrtej Internacionály.

Ale potom, ako hovorí Edward Said: "Jednoducho sa preorientoval na druhú stranu a začiatkom 80-tych rokov jeho a jeho otca,vlastníka firmy Makiya Associates, prezident Saddam Husajn poveril výstavbou početných budov a projektov,vrátane promenády v Tikrite (Saddamovo rodisko), kde mala pochodovať armáda pri príležitosti Saddamovýchnarodenín. Takže on osobne z tejto konexie s Iračanmi veľmi získal. A práve v tom čase začal používať preudonym Samír al-Chálil a napísalknihu pod názvom "Republika strachu" (Berkeley: University of California Press, 1989)."

Túto knihu považovala vojnová strana za jeden zo svojich najdôležitejších textov; práve z tej citovalimeniči režimu v snahe uviesť dôkazy o morálnej a praktickej nutnosti zbaviť sa baasizmu. Makija sa - podobne ako mnohí iní - veľmi hladko premenil z politického aktivistu v službách Štvrtej Internacionály na aktivistu v službách 101 leteckej.

Do 90-tych rokov bol už Makija na ceste stať sa jednou z popredných neokonzervatívnych hviezd svojou kontroverznou knihou "Krutosť a mlčanlivosť", ktorá vyvolala veľké pobúrenie, keďže v nej obviňuje arabských intelektuálov z kolaborovania s vlastnými zabijáckymi režimami. Profesor Said to analyzuje takto:

"Na tejto knihe a na Makijovi je najviac pohoršlivé... to, že všetci intelektuáli, ktorých napadá, sú vlastne tými najhlasitejšími odporcami súčasných režimov na Blízkom východe. Makija zámerne nesprávne prekladá ich arabčinu, nesprávne vysvetľuje ich názory, pozmeňuje ich pohľady na veci. Prečo? V princípe preto, lebo všetci títo boli proti vojne v Perzskom zálive a zároveň aj proti vojne Irakus Kuvajtom. Z takto ukuchtených vecí sa Makija pokúšal urobiť väčší prípad, ktorý však v skutočnosti nemal žiadne opodstatnenie, pretože to vôbec neplatí, že arabskí intelektuáli by mlčali. Až na pár výnimiek, všetci napadnutí boli väznení a/alebo exilovaní za to, lebo sa opovážili protestovať. Platí to, napríklad, aj v prípade Abdelrahmána Munifa, ktorému Saúdci za jeho dielo odobrali občianstvo. Munif je teda oveľa statočnejší, než Makija, ktorý to mal vždy všade dobré, kdekoľvek sa kedy nachádzal."

Neokonzervatívci si ho zrejme obľúbili práve kvôli tým pozmeneným prekladom, pretože pre tých je "ušľachtilá lož" nielenže nutná, ale je to dokonca jediná čestná cesta pre ašpirujúceho filozofa-kráľa. Makija si zase osvojil iný obľúbený nápev neokonzervatívcov: že s politickou kultúrou na Blízkom východe to nie je v poriadku a že práve to zabraňuje tejto oblasti politicky a ekonomicky napredovať, preto je zúfalo nutná intervencia Západu. Za výzvami k zmene režimu sa nachádza intelektuálna trieda a la Makija, stojaca proti tým intelektuálom, ktorí vinia z problémov v oblasti Israel, Ameriku a Západ všeobecne.

Makiju pred inváziou do Iraku všade predstavovali ako "experta" a symbol budúceho demokratického Iraku. Ako väčšina členov ligy leninských osloboditeľov (ak nie všetci), čo na nás uvalili irackú katastrofu; ktorí za ňu agitovali a tvrdili, že je to morálne a vojensky nutné, aj Makija teraz obracia kabát - i keď sa vôbec neospravedlňuje za to, že na nás privodil pohromu. Namiesto toho viní... predovšetkým Iračanov a v druhom rade Američanov, ktorí vraj k moci nedosadili tých správnych ľudí (čím očividne myslí seba).

...Zdá sa, že každú revolúciu vždy zrádzajú, ale toto nie je problém skupinky Makija a spol. Keď sa začnú krvavo preukazovať dôsledky nejakej ideológie, istý druh intelektuálov nemá problém s opustením lode - po tom, čo prekonajú nevyhnutnú krízu svedomia - a pridať sa k nejakej inej, kým sa aj tá nepotopí pod váhou vlastných zločinov a rozporov. Takíto ľudia sú teoreticky schopní dopúšťať sa opakovaných invázií, hoci čím dlhšie to trvá, tým je to ťažšie. Makijovi už nevyšli revolúcie dve, nuž nečudo, že teraz je trochu rozknísaný (Times píšu, že má veľké problémy s písaním ďalšej knihy na tému Irak).

Dúfajme len, že táto choroba a la Makija je chytľavá a že ju dostanú aj ostatní neokonzervatívci, ktorí potom dlho nebudú môcť písať. Podobne ako jaštery, všetci naraz zahynú a Homo neokonservatizmus vyhynie - a svet bude odrazu oveľa pokojnejším miestom pre život.
Môžem si dovoliť snívať, či nie?

_____________________________________________

(krátená ukážka)
Justin Raimondo, Anti-War
http://www.antiwar.com/justin/?articleid=10734