Keď toto píšem, viac než 1 800 mladých Američanov už v Iraku zahynulo. Vojny v Iraku a v Afganistane už stáli 340 miliárd. Toto sa stane, keď si zvolíme osoby, ktoré sa odmietajú riadiť obmedzeniami, stanovenými v ústave Spojených štátov amerických.
Ústava nám poskytla vládu, ktorá mala vládnuť Amerike, nie svetu. To nie je naša starosť, akú formu vlády majú iné krajiny, ani nie je naša starosť to, či ženy v cudzej krajine nosia burky alebo bikini.
Istotne ste si už doteraz stihli uvedomiť, že Bushova administratíva vedela, že Irak ZHN nemá alebo, čo ešte viac naháňa strach, bola dosť hlúpa nato, aby bola presvedčená, že ich má. 11. septembra 2001 sme mali jediného nepriateľa - teroristickú organizáciu, ktorá samu seba nazýva al-Kajdá. A namiesto toho, aby sme obmedzili svoju reakciu len na tú organizáciu, prezident George W. Bush vyhlásil vojnu celému svetu. Prišiel s detinsky nerealistickou teóriou, ktorú zväčša ukuchtili pro-izraelskí neokonzervatívci, že zvrhneme Saddama Husajna a nastolíme v Iraku jeffersonovskú demokraciu a že ten príklad potom rozšíri liberálnu demokraciu po celom Blízkom a Strednom Východe. A toto bude ľahké a lacné, hovorili. To však nielenže bola detinská a zjednodušená teória, ale vyložene hlúpa. To môžete očakávať od skupiny, pozostávajúcej zväčša z akademikov, ktorí nikdy nepočuli výstrely, ktorí nevedia čítať a hovoriť po arabsky a nikdy v tej oblasti neboli.
V irackej vojne v nás každý videl dojnú kravu. Ten švindler Ahmád Šalabí v nás videl dojnú kravu a takisto Izraelčania. A obaja dostali, čo chceli - skazu vlády Saddama Husajna bez toho, aby oni vydali čo i len dolár zo svojich peňazí alebo preliali kvapku svojej krvi. Namiesto toho, aby iracká ropa zaplatila za vojnu, ako sľubovali neokonzervatívci, dnes platíme 61 dolárov za barel. Po dvoch rokoch americkej okupácie Iračania stále ešte nemajú:
1. bezpečnosť
2. spoľahlivú vrchnosť
3. dostatok lacného benzínu
4. čistú vodu
5. riadny odpadový systém
6. fungujúcu ekonomiku
Pomýlení imperialisti vo Washingtone za to môžu viniť povstanie, ale ja vás ubezpečujem, že Iračania vinia nás. Teraz je tam viac terorizmu, nie menej; Blízky východ je nestabilnejší, nie stabilenejší a my v Iraku neskončíme napokon s demokraciou. Bude tu teokracia v spojenectve s Iránom, občianska vojna, ďalšia totalita - alebo celá séria iných zlých výsledkov, jeden za druhým. A v priebehu toho pritom obmedzujú našu vlastnú slobodu.
To, čo my rutinérsky označujeme za demokraciu (našou formou vlády je republika, nie demokracia), sa vyvíjalo celé stáročia z našej materskej krajiny, Spojeného kráľovstva. Nikde inde vo svete sa to neujalo, okrem krajín, hovoriacich po anglicky, dokonca ani len v kontinentálnej Európe nie. Toto je unikátne anglické, založené na anglickom obyčajovom práve. Len hlúpy alebo nevedomý človek, ktorý islamský svet vôbec nepozná, by mohol očakávať, že môže nastoliť taký systém so zbraňou v ruke v Iraku.
...Kým budeme držať svoje jednotky v Iraku, niektorí z nich zahynú, pretože v tých končinách platí, že keď niekoho zabijete, privoláte tým na seba smrteľné nepriateľstvo jeho rodiny. Inými slovami, zakaždým, keď jedného povstalca zabijeme, vyrábame tým ďalších. A podobne ako pri Viet Kongu, povstalci vedia, že nás nemôžu poraziť na bojovom poli, ale zároveň vedia i to, že v dlhodobom kontexte oni tam budú a my nie.
_______________________________________________ Charley Reese, Anti-War
http://www.antiwar.com/reese/?articleid=6895 |
