Zámerom tohto dokumentu nie je vyvolávať rasovú či etnickú neznášanlivosť, ale prostredníctvom faktov poukázať na skutočnú diskrimináciu „bielych“ na Slovensku väčšou časťou cigánskeho etnika. Podotýkam „cigánskeho“, pretože tak sa oslovuje toto etnikum navzájom. Nie sú to Rómovia, ako ich  novodobo a  umelo nazývajú politici. Nikdy to neboli kočovní Rómovia, ale vždy to boli kočovní Cigáni, nikdy nešli do neba Rómovia, ale vždy tam šli Cigáni. Nevnímam to ako diskriminačné oslovenie, ale  rovnako, ako napr. oslovenie Indián, Inuita, Mormón a pod. Slovo Cigán je pre mnohých Cigánov/Rómov ponižujúce a nepriateľné, hoci pred niekoľkými rokmi ešte pojem Róm/rómsky neexistoval. V slovníku slovenského jazyka je totiž uvedený ustálený pojem Cigán - príslušník rómskeho etnika indického pôvodu hneď pred heslom cigáň, označujúcim klamára, prípadne luhára.

Dokument má poukázať na to, koľko prostriedkov vynaloží  štát na „bieleho“  a koľko na  „ Cigána“ počas života.
Toto porovnanie sa netýka asi 10 -15 % cigánskeho etnika, ktoré sa zaradilo do života spoločnosti a ocitlo sa na strane dotujúcich štát a nie na strane dotovaných štátom.

Vek  0 rokov

Vek 6 rokov

Vek 15 rokov

Vek 19 rokov

Vek 24 rokov

Vek 30 rokov

Vek 62 + rokov

†

Nechávam na každom z Vás, aby si urobil obraz, či je na Slovensku  tzv. diskriminácia Cigánov alebo bielych. V mojich postrehoch nerozoberám podiel kriminality, ktorú Cigáni páchajú vzhľadom k ich počtu, ale určite by to boli zaujímavé čísla.

Zastávam názor, že slovenskí politici / formálne figúrky/ v záujme pochlebovania európskym poslancom dokážu diskriminovať bielych občanov, len aby vyšli v ústrety našim chronicky sa sťažujúcim cigánskym spoluobčanom a ulahodili europolitikom. Európski politici sú tí , ktorí nikdy nežili vedľa cigánskej rodiny a ani netušia, čo je cigánske etnikum. Majú plné ústa diskriminácie  Cigánov na Slovensku a  poznajú iba na kameru sťažujúceho sa špinavého Cigána pred drevenou polorozpadnutou chatrčou. Nepoznajú slovenskú mladú rodinu, ktorá sa nesťažuje do kamery , dotuje tento štát, pracuje a je preňho prospešná, býva v rodičovskom byte, no od štátu neočakáva nič zadarmo, hoci prežíva iba vďaka podpore starých rodičov. Títo ľudia nás  učia spolunažívaniu s cigánskymi spoluobčanmi. Nie je to trošku smiešne ?

Ako slobodne hovoriaci , triezvo zmýšľajúci a nezaslepený človek, žijúci v tomto štáte si dovolím upozorniť  na ďalší problém, ktorý politici nevidia z dôvodu  úmyselnej krátkozrakosti alebo obavy  pred  kritikou európskych vševediacich politikov. Na Slovensku klesá krivka natality  ( pôrodnosti), čo môže a  v budúcnosti aj bude znamenať problém. Kladiem do pléna rečnícku otázku. Klesá natalita aj u cigánskeho etnika?

Ja osobne si myslím, že nie  ( viď. počet prvákov v obci Jarovnice v roku 2007- počet prvákov vzrástol natoľko, že bola potrebná rekonštrukcia mimoškolských priestorov, drvivá väčšina sú cigánski prváčikovia). Sú si politici vedomí toho, že hoci natalita spoločnosti vyjadrená absolútne klesá, pôrodnosť Cigánov  v relatívnom vyjadrení k pôrodnosti bielych rapídne narastá. Čo to asi znamená pre spoločnosť o 20 – 30 rokov ?  Podľa môjho „obyčajného“ názoru buď sa Cigáni začnú vzdelávať a obsadia pracovné miesta lekárov, právnikov, manažérov alebo si vláda musí vytvoriť značnú finančnú rezervu, skutočný balík peňazí pre vyplácanie sociálnych dávok pre Cigánov a dôchodkov pre ľudí, ktorí teraz odovzdávajú svoje sily a schopnosti tomuto sociálne cítiacemu štátu. Alebo budú bieli pracovať dovtedy, kým v práci naposledy nevydýchnu, len  aby bolo z čoho vyplácať sociálne dávky. Koho asi v budúcnosti štát uprednostní ?

A ešte jeden postreh, resp. návrh. Nerozmýšľa štát nad zvýšením rodinných prídavkov na deti z 540,- Sk/dieťa napr. na 2000,- Sk/dieťa, ale  s prispievaním iba na  4 deti. V takom prípade by aj biela rodička s vyššou mierou zodpovednosti za budúcnosť dieťaťa  pocítila reálnu finančnú pomoc, ktorá je v mnohých prípadoch nie nezanedbateľným kritériom pri rozhodovaní či mať, alebo nemať dieťa. Nemožno to chápať ako diskriminačný krok, pretože nikomu nebude bránené, či zakázané mať aj viac detí, iba sa o ne bude musieť postarať sám, hrubo povedané, na vlastné náklady.

Myslím, že by bolo menej rodín s 10 - mi deťmi, ale  zvýšil by sa počet rodín s deťmi vôbec  a  tiež počet detí v rodinách, t. z., že by bolo viacej rodín s troma, či štyrmi deťmi  a nie iba s jedným , či dvoma a slobodné matky by sa nebáli vychovávať deti aj samé. Balík peňazí určený na rodinné prídavky by sa možno iba ináč prerozdelil a neprofitovali  by z toho len  mnohopočetné rodiny, ako je tomu teraz, ale rodinné prídavky by boli  skutočnou pomocou aj pre rodiny s 1-4-mi deťmi. Myslím, že stojí zato sa nad tým aspoň zamyslieť.     

V prírode existuje jav zvaný parazitizmus. Košatý strom vďaka svojim koreňom poctivo čerpá vodu a živiny  z pôdy a zásobuje nimi celý vlastný kmeň a korunu. Keď však strom vytvorí podmienky pre život ďalšieho cudzieho organizmu, ktorý žije na ňom a z jeho práce, tak ten organizmus tie  podmienky určite využije a to nie len k vlastnému prežitiu, ale aj k ďalšiemu rozmnožovaniu. Strom však dokáže živiť oboch iba do určitého únosného bodu. Keď sa cudzie organizmy premnožia natoľko, že strom už nedokáže svojou prácou živiť ani jedného, celý strom odumiera a s ním aj  cudzopasník, ktorý si neuvedomil, že svojim nadmerným rozmnožením zabil svojho živiteľa a tým aj sám seba. Tento prírodný jav mi pripomína jav z našej spoločnosti. Čo vy na to ? 

Nie je toto trestný čin ( zneužitie maloletej)?

Ôsmačka má dvojročného syna!
KROMPACHY - Porodila už v trinástich! Hoci Anička (15) chodí len do 8. ročníka, materských skúseností má na rozdávanie. Jej syn Oliver koncom týždňa oslávi už druhé narodeniny. „Robí nám všetkým radosť. Pomaly už začína rozprávať,“ pochválila sa jedna z najmladších mamičiek na Slovensku. Rodičovská ťarcha je rozložená aj na plecia babky Albíny (33) a dedka Zoltána (32), ktorí sa o vnúča starajú počas dcérinej neprítomnosti. „Keď treba, rada pomôže aj moja žena,“ dodal pradedo Viliam Gábor, ktorý oslávi koncom mesiaca 50-ku. Nad skorým pôrodom vnučky sa už nikto v rodine nepozastavuje. „Čo bolo, bolo, prespala sa, ale teraz sa už len tešíme,“ poznamenala prababka Albína (49).Anička patrí medzi najmladšie rodičky na Slovensku. Podľa jej príbuzných prírastky v mladom veku sú v ich rodine bežné a nebránia sa im. „Len nech je malý zdravý, my si ho už povarujeme. Pravda, zišlo by sa viac peňazí,“ dodal starý otec Zoltán, ktorý počas našej návštevy Olivera strážil.

Slobodne mysliaci a národne cítiaci občan SR
Ing. Ľubomír Frišnič