V mojej práci sa budem venovať len maďarskej a cigánskej menšine. Čo sa týka tej druhej spomínanej skupiny obyvateľov, budem na označenie tohto etnika používať výhradne slovo Cigán, lebo je to staré slovenské slovo a o výbere slov rozhodujú príslušníci národa, ktorý ten konkrétny jazyk používajú a keďže Cigáni sami tvrdia, že oni Slováci nie sú, tak nevidím najmenší dôvod, prečo by som ich mal označovať cigánskym slovom Roma, keďže oni nás tiež volajú vo svojom jazyku Gádžo a nik z nás proti tomu neprotestuje. Ale vráťme sa k veci. Tieto dve skupiny žijúce v našej krajine som si vybral preto, lebo žiadne konflikty zvyšných menšín žijúcich na Slovensku nie sú známe.

Začnem cigánskym etnikom. Ich názov je odvodený od krajiny Egypt, ktorý Cigáni kedysi nesprávne udávali ako svoju pravlasť. Slovenský ekvivalent je príbuzný napríklad anglickému Gypsy, nemeckému Zigeuner, španielskemu Gitano alebo francúzskemu Tzigan. Pri poslednom sčítaní na Slovensku v roku 2001 sa k Cigánskej národnosti hlásilo 90 000 obyvateľov, ich počet sa ale odhaduje na 380 000, keďže mnoho z nich sa k svojmu pôvodu nepriznáva. Najznámejší konflikt spojený s touto skupinou obyvateľov je z februára roku 2004, keď Cigáni začali po znížení sociálnych dávok rabovať na východnom Slovensku obchody s potravinami, kde kradli najmä alkohol a tabakové výrobky a potraviny ostali často nedotknuté.

Celý konflikt sa začal 18.febrára 2004 keď do osady Trhovište pri Trebišove prišli bratia Vladimír a Severín Š., ktorí vyhlásili, že v obchode Paričan si nabrali tovar do tašiek a predavačke povedali, nech za nich zaplatí Kaník. Potom bez problémov odišli. Keď to počuli ostatní z osady, okolo dvesto cigánov z tamojšej osady sa pokúsilo rabovať v potravinách v Trhovišti v sobotu popoludní. Predavačka sa zamkla a privolaná polícia vrátane kukláčov z Košíc ich rozohnala. Večer svoj útok zopakovali. Do predajne sa dostali cez rozbitú výplň výkladu. Polícia na mieste zadržala 43 osôb, z toho desať maloletých a päť mladistvých.

Podobné cigánske rabovačky trvali asi týždeň, ale polícia situáciu zvládla aj za pomoci špeciálnych a jednotiek a kukláčov. Polícia neskôr vyhlásila, že Cigáni boli k nepokojom podnecovaní, kým to ale bolo, už neupresnila. Svojskú náturu Cigánov potvrdzuje aj fakt, že konflikty, ktoré ich sprevádzajú nie sú len medzi nimi a väčšinovým slovenským obyvateľstvom, ale často sa objavujú aj konflikty medzi nimi samotnými.

Napríklad 9.apríla 2007 sa pri Veľkom Slavkove v okrese Poprad strhla slovná hádka, ktorá vyvrcholila fyzickými napadnutiami. Dvaja zo zúčastnených Cigánov boli vážne zranení bodnými ranami do oblasti brucha, z čoho jeden nakoniec zraneniam podľahol. Ďalši rozmermi omnoho väčší konflikt sa udial 1.7.2006, keď sa v Jarovniciach v okrese Sabinov bila skupina asi 150 Cigánov dvoch znepriatelených rodín lopatami a krompáčmi. Nepokoje utíchli až po zásahu špeciálnych jednotiek a kukláčov. Cigánska komunita je všeobecne veľmi vďačný zdroj pri hľadaní konfliktov, ci už medzi nimi a väčšinovým slovenským obyvateľstvom alebo medzi nimi samými.

Každý súdny človek si je vedomý masívnej neprispôsobivosti väčšiny cigánskeho obyvateľstva na Slovensku, ich absencii základných hygienických a civilizačných návykov. Aj keď správy medzinárodných organizácii, ktorých predstavitelia nikdy neokúsili spolunažívanie s týmto etnikom na vlastnej koži, hovoria opak, slovenské štátne orgány sa neustále snažia Cigánov „prevychovať“, aj za cenu diskriminácie väčšinového obyvateľstva napríklad stavaním nových sociálnych bytov zo spoločných štátnych peňazí za neskutočne nízke ceny určené len pre Cigánov žijúcich v osadách,  na rovnocenné a civilizované obyvateľstvo, čo sa ale neustále stretáva s nezáujmom druhej strany, čiže zo strany našich zväčša tmavších spoluobčanov. Staré známe príslovie „komu niet rady, tomu niet pomoci“ tu teda platí stopercentne.

            Ďalšia menšina sprevádzaná politickým napätím ale aj občasnými konfliktmi medzi obyvateľstvom je maďarská. V tomto prípade síce nejde o také brutálne fyzické útoky ako tomu bolo v predošlom prípade, ale určite stoja taktiež za pozornosť. 5. Júla 2005 zorganizovala kontroverzná, vtedy ešte politická strana, Slovenská pospolitosť, spomienkovú akciu pri príležitosti príchodu vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda na naše územie. Počas prejavu Vodcu, ako nazýva Slovenská pospolitosť svojho predsedu, sa objavila aj skupina hajlujúcich príslušníkov maďarskej menšiny podporená niekoľkými občanmi Maďarskej republiky, ktorí skandovali protislovenské a protitrianonské heslá. Situácia sa upokojila po tom ako ich potlačila polícia. Po čase sa ale maďarskí provokatéri vrátili a k opätovnému vykrikovaniu protislovanských hesiel pridali aj zdvihnuté pravice, za čo boli „odmenení“ ďalším policajným zásahom a následným rozohnaním a zadržaním niektorých hajlujúcich.

Ďalším, asi najznámejším konfliktom medzi Slovákmi a maďarskou menšinou je médiami už vyše roka prepieraný prípad Hedvigy Malinovej, vysokoškolskej študentky z Nitry maďarskej národnosti, ktorú podľa jej slov napadli dvaja slovenskí skinheadi, za to, že hovorila po maďarsky. Policajné vyšetrovanie bolo ale zastavené už 11. septembra 2006 a nasledujúci deň polícia zverejnila dôkazy, ktoré podľa nej svedčia o tom, že Malinová si útok vymyslela. Podľa nej si útok vymyslela práve pred štátnicami z maďarčiny, pri ktorých už raz Hedviga neuspela. Malinová ale obvinila políciu z klamstva a povedala, že bola nútená políciou, aby sa priznala. Pri vyšetrovaní sa jej mali policajti dokonca vyhrážať väzbou, ak sa neprizná. Minister vnútra Róbert Kaliňák, ale tieto tvrdenia rázne odmietol slovami, že z celého výsluchu je urobený videozáznam a nie je problém dokázať, že Hedviga Malinová klame. Celkovo hovorí proti údajnej obeti mnoho dôkazov. Sú to napríklad tieto:

Písmo, ktorým údajní útočníci napísali Hedvige na blúzku „Maďari za Dunai“ znalec označil za Hedvigino.
Hedviga tvrdila, že pred útokom telefonovala po maďarsky, čo malo byť aj dôvodom útoku. Výpis od mobilného operátora ale akékoľvek telefonické spojenie v tom čase vylúčil.
DNA na známke, ktorá bola na obálke v ktorej jej prišli doklady ukradnuté udajnými útočníkmi bola Hedvigina.
Údajný páchateľ mal na čas skutku nepriestrelné alibi.

Konflikty menšín na Slovensku našťastie nie sú také časté a vážne ako je tomu napríklad vo Francúzsku, USA, či bývalej Juhoslávii, ale určite stoja za pozornosť, lebo každý veľký problém sa začína maličkosťou. Prakticky sa menšinové konflikty dajú rozdeliť na dve podkategórie a to sú kultúrne (Maďari-Slováci) a sociálno-kultúrne (Cigáni-Slováci), obe sú ale viac menej zriedkavé a neprerástli do nejakých sústavných pouličných, či medzištátnych nepokojov. Slovensko teda v tomto ukazovateli dosahuje zatiaľ status veľmi pokojnej a tolerantnej krajiny.

Milan Ftorek