Miloš Žiak – básnik, poet, dnes predseda izraelskej obchodnej komory na Slovensku , človek  ktorý sa premiérovi vyhrážal, že je agentom Mosadu a ktorého premiér Dzurinda vo svojej výpovedi opísal ako človeka, ktorý "...zneužíva médiá na dosahovanie svojich cieľov, odstraňovanie svojich ekonomických konkurentov a likvidovanie nepohodlných ľudí..." .

Ponúkame krátke ukážky z knihy Miloša Žiaka: Mrzáci studenej vojny, ktorej výpovedná hodnota a úprimnosť autora nám dáva možnosť pozrieť sa „za oponu“ nielen diania v prevratovom roku 1989, ale súčasne ponúka i širšie súvislosti. Autor spomína mená, ktoré sú nám dôverne známe z dnešnej politickej alebo kultúrnej slovenskej scény. Miloš Žiak nám nevraví nič nové, ani prevratné, napriek tomu tvrdenie z jeho pera o tom, že napríklad  jedna z najväčších organizácií s rozpočtom miliónov dolárov (NED) na boj za demokraciu a slobodu (je na zozname Kto za koho kope) je úzko prepojená na tzv. izraelskú loby v kongrese USA, znie akosi dôveryhodnejšie. Posúďte sami...

________________________________________

Traubner, rovnako ako ja, posudzoval realisticky vplyv Židov na svetovú ekonomiku. Obaja sme vedeli, že americkí Židia majú skutočne značný vplyv na chod svetovej ekonomiky aj politiky...
(str. 277)

V prvých dňoch roku 1993 ma požiadal o stretnutie Paľo Traubner. Prišiel som k nemu na kliniku. Prešiel priamo k veci a vyzval ma – priateľským tónom – aby som sa sám stiahol z prezídia ÚZ ŽNO, pretože zbytočne privolávam pozornosť a tým aj hnev Mečiara na židovskú obec.
(str. 272)

Maťuga svojím dovetkom narážal na to, že to boli práve židovskí intelektuáli a vzdelanci, ktorí sa postavili do prvého radu na obranu proti Mečiarovmu pokusu o demontáž pravidiel klasickej demokracie. ...O niečo ďalej sa Maťuga v poznámkach ešte raz vrátil k mojej osobe, aby dopovedal svoju myšlienku: „Miloš Žiak – podľa môjho názoru jeden z najmilitantnejších protislovensky orientovaných politických fanatikov.“
(str. 268)

Z hradného vrchu (pražského hradu – pozn. prop) sme sa pozerali na Prahu.Rozprával mi veci, ktoré sa vôbec netýkali posledného bodu porady. Potom mi náhle oznámil (kancelár Luboš Dobrovský) strohým vojenským tónom: „Jsme na vás, pane Žiaku, hrdí.“
(str.252)

V prvých letných týždňoch roku 1992 ma veľmi často navštevoval Ľubo Feldek, ktorý býval neďaleko...
(str. 251)

Po skončení materskej dovolenky Mešťan (riaditeľ židovského múzea v Bratislave – pozn. prop) odmietol prijať moju manželku za pracovníčku múzea, ktoré medzičasom vzniklo. Augustín si, naopak, bezostyšne píše záložky svojich kníh: „Bol som tvorcom myšlienky znovuvytvorenia Múzea židovskej kultúry v Braislave, kde je autorom libreta a scenára jeho expozície.“ Milan Šimečka ml. (šéfredaktor novín SME – pozn. prop) ako jeden z mála ľudí sa delil o moju bolesť po celý čas so mnou. Popri ňom si mi pomáhal znášať príkoria, páchané na mojej rodine ty, Jarko, Fedor a Egon Gálovci, aktívny záujem prejavovali Peter a Eva Salnerovci, Zuza Szatmáry, spočiatku sa ešte občas ozval Ďuro Štern....“
(str.248)

Bol som bez trvalejšieho zamestnania, môj príjem tvorili najmä honoráre z košiského Domina efekt, kde som pravidelne zasielal svoje politické analýzy. Honoráre mi prednostne zasielal šéfredaktor Andrej Hryc...
(str. 248)

Laco Snopko začal súčasne iniciatívne rozvíjať myšlienku vytvorenia samostatného Židovského múzea v Bratislave.
(str. 240)

Milan a ja sme boli členmi KC VPN, Egon Gál bol brat Fedora Gála, predsedu hnutia VPN a vedúcim katedry humanistiky na Matematicko-fyzikálnej fakulte, ty a ja, Jarko, sme boli členmi prezídia ÚZ ŹNO v SR a ty si bol aj hovorcom ústredného zväzu, Zuza Szatmáry bola výkonnou riaditeľkou Nadácie Charta 77, jej otec Juraj Špitz sa motal na najvyššom poschodí politiky...
(str. 238)

Spolu sme pomáhali oživiť činnosť Pen-Klubu, neskôr sme spoluzakladali Verejnosť proti násiliu.
(str. 235)

Do domčeka na Trnávke chodili na návštevu púravidelne Oleg Pastier a Ivan Hoffman, z času na čas prišiel Milanov otec Milan Šimečka st. s manželkou, Miro Kusý s manželkou, ale aj Fero Mikloško, Ján Lángoš a Ján Budaj.
(str. 234)

Vo Washingtone som sa stretol s Markom Talismanom, riaditeľom washingtonského úradu Rady židovskáých federácií, s Carlom Gershmanom, prezidentom National Endowment for Democracy a s jeho zástupcom Davidom Lowem (obaja úzko prepojení na tzv. izraelskú loby v kongrese USA), Danielom Maschinom, riadieľlom B´nai Brith International pre verejné záležitosti, s Michaelom Nowakom, autorom teórie o demokratickom kapitalizme z American Enterprise Institute fo Public Policy research, pôvodom Slovákom. Nowak požíval veľkú dôveru a vážnosť amerických Židov a v tom čase sa o ňom uvaovalo ako o kľúčovej osobe pri vytváraní želanej novej kvality americko-slovenských vzťahov.
(str.224)

Otázka (Jaroslava Franeka autorovi knihy – Milošovi Žiakovi – pozn. prop): Tvoja rodina má židovské aj slovenské korene. Kedy si sa začal identifikovať ako Žid?... Odpoveď: V mojom prípade by bola skôr opodstatnená opačná otázka. Kedy si sa začal identifikovať ako Slovák? (str. 205)

V januári 1998 vyšlo prvé číclo mesačníka Slovenské pohľady, v ktorom Vladimíra Reisel na poste šéfredaktora nahradil Rudolf Chmel, zástupcom šéfredaktora bol menovaný Ján Štrasser, predsedom redakčnej rady Ladislav Bálek a v redakčnej rade sa objavil Peter Zajac. (str. 198)

Spomedzi nás najmä Zala (strana Smer – pozn. prop) sústredene sledoval tieto výmeny (v Rusku - pozn. prop)a informoval nás o nich, špekulujúc čo bude ďalej.
(str. 140)

...náš nový priateľ Boris Zala, začal, zhrozený, urýchlene vnášať do našich myšlienok hľadisko (ako to on nazýval) „dejinných súvislostí“ a „historickej prespektívy.“
(str. 149)

Do Izraela som chcel odísť sa modliť, jesť košer stravu...chcel som ísť domov, do bezpečia, medzi svojich....ako diasporický Žid som nemal vypestovaný k štátu ako inštitúcii žiadny vzťah.
(str. 126)
_______________________________________________

prop.sk