Najprv by som sa chcel poďakovať všetkým tým, ktorí sa angažovali v mojom ocenení. Nazdávam sa, že o židovských záležitostiach treba hovoriť tak otvorene a poctivo, ako je len možné a s takou intelektuálnou erudíciou, akej sme len schopní. Joe Sobran, ako veľký Američan, kedysi napísal:

"Príbeh tejto kampane (kandidatúry Pata Buchanana na funkciu prezidenta v roku 1996) nie je možné popísať, kým je tabu písať o židovských záujmoch tak voľne, ako diskutujeme o kresťanskej pravici... Niežeby Židia boli všemocní, tobôž nie všetci len zlí. Ale sú úspešní a preto aj dostatočne mocní a ich moc je unikátna, keďže ju nemožno podrobovať bežnej kritike, i keď je tak jasne viditeľná. Oni sami sa správajú, akoby ich úspech bol akýmsi zahanbujúcim tajomstvom a hneď prepadnú panike a utiekajú sa k obviňovaniam, keď sa taká téma vynorí. Židovská kontrola nad hlavnými médiami vo veku médií robí vnucované mlčanie paradoxným a paralyzujúcim. Prežiť vo verejnom živote, to si potom vyžaduje, že o nej viete, ale pritom ju nikdy nespomeniete. Pokrytecká etiketa nás núti predstierať, že Židia sú bezmocnými obeťami a ak toto nerešpektujete, zničia vás. To nie je natoľko prejav zloby ako zápalistého etnocentrizmu, akéhosi kradmého rasového super-patriotizmu."

Ja s týmto vrelo súhlasím. Zvlášť tá posledná časť Sobranovho komentára presne vystihuje tému tejto prednášky - Je judaizmus vhodným modelom pre prežitie Západu? - čím nemyslím len kultúrne prežitie, ale aj etnické. Mńa z času na čas obviňujú, že som antisemita. Pravdou však je, že ja v skutočnosti Židov ako skupinu obdivujem za to, že dokázali svoje záujmy presadzovať tisíce rokov a pritom si udržiavali etnickú súdržnosť a intenzitu oddanosti vlastnej skupine. U Židov nešťastné obdobia striedali štastné, ale ich vytrvalosť, zvlášť keď bolo zle, a ich očividný úspech v súčasnosti, to je skutočne hodné napodobňovania.
Brať si ideu judaizmu za vzor etnických aktivít je skutočne ťažké. Čo také by sme mali robiť, čo teraz nerobíme?

Po prvé, museli by sme si byť veľmi silne vedomí sami seba, ako osôb, ktoré majú isté záujmy - také, ktoré sú často v rozpore so záujmami druhých. Faktom však je, samozrejme, že akákoľvek zmienka o záujmoch európskych Američanov - alebo dokonca aj Európanov v Európe - hneď vyvolá búrku pohoršenia a obviňovaní z "rasizmu" a morálnej skazenosti. Tie obvinenia sú veľmi účinné, pretože ak na nejakom poli ľavica uspela, tak práve v patologizovaní etnických záujmov európskej väčšiny v Spojených štátoch. "Patologizovaním" mám na mysli to, že ľudí učili naisto veriť, že rasa a etnikum nemá žiadny biologický základ a že čo i len najmenšia snaha presadzovať sebazáujem európskej väčšiny v Spojených štátoch je znakom ťažkého morálneho neduhu. A to je morálny neduh taký veľký, že skôr sa to týka psychiatrie a nie niečoho iného.

... A tak prvé, čo musí etnická skupina urobiť, je presadzovať svoje vlastné záujmy otvorene a poctivo. ...Je veľmi rozumné obetovať sa pre svoju etnickú skupinu. A ja by som toto rád zdôraznil. Keďže máme toľko etnických bratov, stámilióny, sme na tom vlastne lepšie z revolučného hľadiska vtedy, keď pozitívne ovplyvníme budúcnosť svojej etnickej skupiny patričným poučovaním vlastných detí. Istotne si to bude vyžadovať extrémnu obetu a musí to byť veľmi premyslené, ak to má mať pozitívny úcinok na naše prežitie ako etnika. Ja sa však nazdávam, že toto by sme mali mať vždy na mysli, keď sa rozhodujeme, akým smerom sa budeme v živote uberať.
Najlepším spôsobom, ako uhájiť svoj etnický záujem, je brániť svoje teritórium voči imigrácii iných etnických skupín. ...Keďže západná spoločnosť fungovala ako magnet pre imigráciu a kvôli tomu, že my sme nereagovali hneď a nebránili sme sa proti tým návalom, dôsledkom bude potlačenie zakladajúcich populácií nielen v Spojených štátoch, ale aj v Austrálii, v Kanade a v EÚ. Ak bude súčasný trend v Spojených štátov pokračovať i naďalej, zakladajúca populácia európskeho pôvodu sa stane menšinou ešte v polovici tohto storočia; na britských ostrovoch sa to dokonca dostaví o dve generácie skôr.

V mobilizácii zmyslu pre etnický záujem majú Európania veľmi vážnu nevýhodu v porovnaní so Židmi. Prekvapujúcou črtou židovských skupín je ich zápalistý etnocentrizmus - čo ja nazývam hypercentrizmom.
...Nemali by sme zabúdať, že veľkým prameňom modernej židovskej populácie boli židovská náboženská funadamentalistická populácia z východnej Európy v 19. storočí. Títo fundamentalisti sa vášnivo bránili všetkým asimilačným tlakom vlád vo svojom okolí. Ešte aj v 20. storočí veľká väčšina východoeurópskych Židov nehovorila jazykom obyvateľstva naokolo. S týmto išlo ruka v ruke intenzívne skupinové presvedčenie, že ne-Židia sú menej, než ľudia. Ako to povedal jeden známy rabín:
"Neverec nemá srdce, i keď má orgán, ktorý srdce pripomína ."

Toto ohnisko intenzívneho etnocentrizmu je v pôvode všetkých dôležitých moderných židovských hnutí, vrátane politického radikalizmu a sionizmu. Mnohí zo skorých sionistov jasne vyslovovali rasistické náhľady, podľa ktorých boli Židia unikátnou a nadradenou rasou. Dobrým príkladom je Vladimír Žabotinský. To bol veľmi dôležitý skorý sionista, ktorý je dnes duchovným vodcom strany Likud a jej vodcov v Izraeli - ľudí ako Šaron, Begin a Šamír. Takisto je to hrdina mnohých amerických neokonzervatívcov. A len nedávno som sa dozvedel, že patriarch neokonzervatívcov Leo Strauss bol tiež stúpencom Žabotinského.

Žabotinský bol hlboko etnocentrický a presvedčený, že Židov sformovala ich dlhá história ako obyvateľov púšte a že založenie Izraela ako židovského štátu umožní prirodzenému géniu židovskej rasy prekvitať. Ten napríklad hlása: "Tieto prirodzené a základné odlišnosti, hlboko zakorenené v rase, nemožno vyhladiť a tie sústavne udržiavajú rozdielne kvality v pôde a v po dnebí."
Ohromujúce je to, že vlastne celá organizovaná židovská komunita v Spojených štátoch je napojená na stranu Likud a na osídľovacie hnutie v Izraeli, ktorého vodcovia otvorene vyznávajú Žabotinského ako modlu.
Ako Európan v spoločnosti, ktorá je čoraz väčšmi ne-európska, sympatizujem so Žabotinským, keď závidí Slovanom, ktorých začiatkom 20.storočia pozoroval.

Napísal:
"Ja sa na nich dívam so závisťou. Ja som nikdy nepoznal a pravdepodobne nikdy nespoznám toto totálne organické cítenie: také jednoliate a jednotné v zmysle domoviny, kde všetko plynie spoločne, minulosť a budúcnosť, legenda a nádeje, individuálne i historické."
Každý národ, civilizovaný alebo primitívny, vidí zem ako svoj národný domov, kde chce zostať raz navždy ako jediný pán. Taký národ by sa dobrovoľne nikdy nepodrobil cudziemu pánovi, dokonca ani len v partnerstve.
...To, že Európania teraz presadzujú svoje vlastné znevýhodnenie, je to najväčšie bláznovstvo - historická chyba katastrofických proporcií.

_________________________________________

prof. Kevin MacDonald
http://www.davidduke.com/index.php?p=415#more-415

Článok o trilógii profesora McDonalda:
Kultúra kritiky