Nedávne a stále prebiehajúce rómske nepokoje, ak ich možno tak mierne nazvať boli nielen očakávanou zastávkou, ale aj predpokladaným vývinovým štádiom v procese "pretvárania Slovenska a východo-európskych štátov."

Tvrdenia, že situácia Rómov je zlá sú v danom prípade alibistické, pretože to nie je nič nové, ich situácia je zlá už dosť dlho, pretože sme si ich tak vychovali - k nezodpovednosti za svoje činy, k očakávaniu pomoci, k neschopnosti vziať svoj osud do vlastných rúk, k tvrdeniam: "nik sa o nás nestará." Médiá ich systematicky uisťovali, že majú na niečo nárok a tí, ktorí by sa mali zamyslieť nie sú oni, ale majoritná spoločnosť. Dnes si to "niečo" od nás chcú vybrať dobrovoľne alebo násilím.

Mohol by som vám porozprávať desiatky ďalších príkladov bielych Slovákov o ktorých sa nik nestará, napriek tomu ani jedného nenapadlo ísť kradnúť a rozbíjať. Mohol by som rozprávať zúfalej situácii niektorých mladých rodín, ktoré vedia, že s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy nebudú mať kde bývať, ktoré žijú pod hranicou minima a výhľad na zlepšenie je nulový, mohol by som rozprávať príbehy o strachu a terore, ktoré unikajú pozornosti médií a ktoré sú dennou realitou východného Slovenska, príbehy detí, ktoré poznali namiesto šťastného detstva strach a šikanovanie fyzicky zdatnejších "rómskych spoluobčanov", bezmocnosť rodičov a bezvýchodiskovosť situácií. Mohol by som rozprávať desiatky smutných a pre mnohých až neuveriteľných príbehov, z ktorých ani jeden nezapadá do správy EÚ alebo najnovšej správy amerického ministerstva zahraničia. Boli by to príbehy strachu, teroru, beznádeje a odcudzenia ľudí, ktorí sa previnili len tým, že chcú pre seba a svoje deti zabezpečiť pokojný a bezpečný život.

Nespokojnosť Rómov nie je nič nové, boli nespokojní predtým a zrejme budú aj potom. Novým fenoménom posledných dní je ich organizovanie.
Je evidentné, že sami by sa do takej miery zorganizovať nevedeli a nemohli, čo priznávajú i vládne kruhy, politici a mediálne osobnosti.
Hovoríme o organizovaní na medzinárodnej úrovni, pretože demonštrácie Rómov a vyjadrenie solidarity so slovenskými Rómami sa konajú i v okolitých krajinách. (demonštrácie pred slovenskými ambasádami)

V koho záujme je dosiahnuť spojenie Rómov a vytvoriť medzi nimi pocit solidarity a sily, vyhrotiť situáciu na ostrie noža, poštvať ich proti majorite, zvýšiť sociálne napätie, zvýšiť rasizmus a negatívne pocity majoritných občanov proti Rómom?

Aký bude scenár ďalej? Predpokladaný - nútená integrácia, proti ktorej odpor občanov sa bude riešiť cez občianske súdne spory a príkazy EÚ a USA, snaha vytvoriť rómske zoskupenia a strany s vplyvom na politické dianie, nie však reálne uskutočniteľným, snaha vytvoriť "mienkotvornú" rómsku vrstvu a jej etablovanie v médiách a spoločnosti.

V najbližších rokoch bude "vypestovaná" známa a charizmatická rómska osobnosť a ďalší umelci, najmä z radov spevákov (hudobníkov) alebo hercov.
V občianskom živote dôjde k procesu (opäť riadenému) zavádzania vzdelanejších Rómov do štátnych služieb, čím sa vytvorí v spoločnosti atmosféra nepostrádateľnosti rómskej menšiny.

Stále dôraznejšie snahy o pozitívnu diskrimináciu vyvrcholia na ústavnom súde, ktorý skôr, či neskôr vytvorí precedens (podobne ako je to dnes so ženskými kvótami, podobne ako to nedávno potvrdil americký súd) na ústavné zavádzanie pozitívnej diskriminácie do praxe. Príklon k pozitívnej diskriminácii zaznieva už dnes z úst niektorých slovenských historikov a politológov.

Televízia sa bude stávať čoraz viac "multikultúrnou", takže naše deti žasnú nad dnešnými reláciami, v ktorých vystupuje 95% slovenskej (bielej) majority.

V dennej praxi bude naďalej dochádzať k angažovaniu mimovládnych organizácií, ktoré budú posúvať svoju radikálnu agendu vždy o krok vpred pred dianím v parlamente. Tým budú navodzovať, vďaka výdatnej asistencii médií a miliónom, ktoré dostávajú v grantoch, v spoločnosti atmosféru prijateľnú na schválenie zákonov, s ktorými keby prišli zákonodárci priamo, znamenalo by to ich politickú samovraždu.

Pomocou antidiskriminačného zákona sa vytvorí z Rómov a niektorých ďalších skupín nedotknuteľná vrstva, keďže i verbálne narážky, ktoré sú dnes prirodzené a nepostihnuteľné, budú znamenať obvinenie z rasizmu a následný súdny proces. Keďže takéto procesy budú pod drobnohľadom a značne jednostranne dotované, niekoľko prehratých počiatočných súdnych procesov vytvorí v spoločnosti pocit boja s veternými mlynmi a následnú apatiu.

Realita nasledujúcich rokov nám prinesie čoraz viac absurdnosti a čoraz menej zdravého rozumu. Nevyhnutnosť vyrovnať nepomer úbytku zdravého úsudku a nárastu propagandy pomôžu médiá. Sledovať tento proces bude fascinujúce a smutné zároveň. Zdravé a dnes ešte prirodzené úsudky a normy sa vplyvom spomínaných skutočností vytratia, utlmia a nahradí ich politická správnosť jednostranných definícií, čiastočný strach, mediálna propaganda a následne vypestovaná sebacenzúra.

Napadá ma v tejto súvislosti analógia s Kosovom a irackými Kurdmi a otázka ako ďaleko sme od doby, kedy ich zanietení a horliví hovorcovia začnú svoju agendu posúvať ďalej a predkladať myšlienku ich samostatného štátneho útvaru?

Roman, prop.sk