Skupinový altruizmus je princíp, na základe ktorého fungujú mnohé inštitúcie, think - tanky, médiá, tlačené i vysielané, agentúry, politické strany a mnohí ďalší.

Denno - denne sme svedkami jeho premietania do praxe. Znamená odmeňovanie poslušných, "svojich" a naopak zatracovanie "tých druhých."
Filmové ocenenie oveľa pravdepodobnejšie vyhrá "náš" režisér so scenárom, ktorý sa "nám" hodí, novinárske ocenenie dostane ten novinár, ktorý hlása a propaguje naše názory, filmovú úlohu a ocenenie verejnosti ten herec, ktorý súhlasí s naším "programom"...

Odmeňovaní sú tí, ktorí pomôžu "našej" veci. Skupina A napríklad založí firmu v krajine S a filiálky v krajinách I a N. Tieto naoko "nezávislé" inštitúcie pôsobia vo všetkých týchto krajinách "mienkotvorne" a radi a často odmeňujú "svojich verných."

STV podporí svojho zabávača na stránkach SME
STV zvýši sledovanosť,
SME zarobí na reklame
divákom sa dostane "správny názor"
skupina podporí "svojho človeka"

A tak napríklad pán B dostane ocenenie na podnet skupiny A z krajiny S, tiež v krajinách I, a N a tým okamžitú medzinárodnú prestíž so všetkým, čo k tomu patrí. Jej chybou je však to, že bola založená ne skupinovej lojalite, nie kvalite. A tak sa my doma sami seba pýtame - ako je možné, že tento pán dostal ocenenie, ako je možné, že tento film vyhral...? a spytujeme a spochybňujeme pritom sami seba.

Čím je skupinový altruizmus alebo skupinová lojalita úspešnejšia, tým lepšie je potrebné je zakryť, pretože v demokracii si môže vyslúžiť obvinenie z diskriminácie.

Dnešné skupiny (skupinky) nám však predvádzajú jeho otvorenú, nijak neskrývanú podobu. Svoju existenciu demonštratívne predvádzajú na stránkach najväčších slovenských a svetových médií, na obrazovkách televízorov, v dozorných radách najväčších štátnych i súkromných firiem. Nijako sa netaja svojou jednostrannosťou a vedomé si svojej moci sa vystatujú svojou zjavnou a prehľadnou propagandou.

Je to skupinový altruizmus vo svojej najdokonalejšej forme, ktorý zatiahol Ameriku do viacerých vojen, je to ale opäť skupinový altruizmus, ktorý nám pomôže prežiť neľudskosť globalizácie. Amatérske formy toho nášho sú však ihneď napádané profesionálnymi formami toho ich, škrekmi a obvineniami z rôznych "izmov", napriek tomu, že sú to práve oni, ktorí ten svoj priviedli k dokonalosti - i k dokonalosti jeho utajenia. Len tak je totiž možné propagovať zjavný rasizmus a neznášanlivosť v mene tolerancie a iných poukazovaním na tieto javy obviňovať rovnakou nálepkou, len tak je možné vraždiť v mene demokracie a či uplatňovať zákony apartheidu a vyhlasovať sa za demokraciu.
Skupinový altruizmus je nesporne pozitívna vec - avšak len do momentu, kedy sa jeho primárne použitie nezmení zo vzájomnej pomoci v rámci skupiny do snáh vládnuť, ovládať a zasahovať do života iných.

SME: Ak chcete mať "vlastný" názor, čítajte
"svetové autority" v "správnych novinách":
SME, Friedman, Soros, Eco - neskrývaná skupinová lojalita

Takýto skupinový altruizmus uprednostňuje propagandu namiesto kvality, "svojich" stavia ich na piedestál obdivu a slávy, zahŕňa ich priazňou a peniazmi. Vo verejnosti vytvára falošné vzory a hodnoty, ktoré sa spätne premietajú do jej života a spôsobujú napätie a zmätok.

Tento zmätok je ale opäť využiteľný ako trhová komodita určitej kvality na dosiahnutie zámerov aj pomocou skupinového altruizmu, ale tiež pomocou vydierania, odmeňovania a zastrašovania.

Skupinový altruizmus môže mať aj takúto podobu:

Cena diplomatov za zviditeľňovanie Slovenska pre Milana Niča

SME
Podiel Milana Niča z nadácie Pontis na zviditeľňovaní Slovenska v zahraničí ocenil Spolok študentov a absolventov Ústavu medzinárodných vzťahov a aproximácie práva (ÚMVAP) Univerzity Komenského Cenou Docenta Karola Rybárika. Cenu zakladateľa ústavu udeľuje každoročne spolok od roku 2000. Tento rok o jej udelení rozhodla komisia, v ktorej boli okrem iných aj predseda Zahraničného výboru NR SR Ján Figeľ, minister zahraničných vecí Eduard Kukan a predseda predstavenstva Spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) Juraj Stern. Ako pre agentúru SITA povedala členka komisie a predsedníčka Spolku študentov a absolventov UMVAP Danka Hašková o ocenení Milana Niča rozhodli na základe jeho podielu na zvyšovaní demokracie na Balkáne, v republikách bývalého Sovietskeho zväzu a na Kube. Milan Nič (1972) je absolventom politológie, histórie a medzinárodných vzťahov na Karlovej univerzite v Prahe. Študoval aj na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti. Do leta 2002 pôsobil ako zahraničnopolitický redaktor a komentátor slovenského vysielania Rádia Slobodná Európa. Písal aj pre denník Sme, týždenník Domino Fórum, mesačník OS a český týždenník Reflex. V Slovenskej televízii moderoval viaceré diskusné relácie. V roku 2000 sa zúčastnil na humanitárnej misii na pomoc kubánskym disidentom. V roku 2002 začal pracovať pre nadáciu Pontis, kde okrem iného vedie program občianskej diplomacie zameranej na pomoc občianskym hnutiam na Kube, v Bielorusku a v iných krajinách. Cenu Docenta Karola Rybárika udelili Milanovi Ničovi na reprezentačnom plese zahraničných vzťahov v Bratislave. Súčasťou šiesteho ročníka plesu, ktorý zorganizoval Spolok študentov a absolventov UMVAP a SFPA, bola aj benefičná aukcia pre Linku istoty UNICEF-u, kde sa vyzbieralo 260 000 korún.
http://www.sme.sk/clanok-1266827.html

Vratko, prop.sk