|

Sila viery vie byť úžasná. Dokázala
podnietiť ľudí k stvoreniu jedinečných umeleckých diel. Tak po
kúskoch sťa mozaika vyskladali veriaci pravoslávny kostolík. Les
im drevo daroval a ich ruky činili sa - zmenili ho sekerami, dlátami
na pôvabný stánok boží. V dňoch keď Traja králi prechádzajú od
domu k domu a svojimi iniciálami značia veraje dverí, pravoslávie
svätí Vianoce.

Ktovie koľko letokruhov si ešte pripočíta
kmeň naširoko rozkonáreného stromu. Ktovie koľkokrát na jar ešte
puky vyženie a rozzelená svoju košatú korunu. Ktovie koľkokrát
ešte bude počuť letné bzučanie hmyzu, nasávajúceho sladkú šťavu
z jeho kvetov. Ktovie koľkokrát ešte v jeseni ohnivou farbou pomaľuje
svoje listy. Ktovie koľkokrát ho ešte inoväť či sneh do svadobného
šatu v zime oblečú a na obdiv svetu ukážu. Ktovie...

Stopy v snehu po náhliacich sa ľu´doch
nemajú dlhé trvanie. Každú stopu nahradí iná stopa, ktorá ju zatlačí
hlbšie do snehu. Náhle urobená stopa náhle zanikne. Ale ak niekto
dokáže spomaliť svoj uponáhľaný krok, podľahne atmosfére starých
uličiek a pocíti čaro ich histórie. Histórie mesta, ktoré celé
dlhé veky ochraňovala Michalská brána.

V dolinách i na horách Dorota bielučká
perinu načechrala. Mäkučkú perinu, akoby bábo do nej poviť chcela.
Vysoké košaté stromiská v elegantnom bielom rúchu hlásia sa mu
za sudičky, aby do vienka mu darovali tie najláskavejšie želania.
Prizerať sa ony budú, až z bielej perinky na jar za slniečkom
rúčky natiahne.

Že zázraky existujú , presvedčí nás
pohľad z výšin hôr do dolín, kam sa už tlačí tma a v bielom snehu
rozlieva sa modrá. Na oblohe kotúč ohnivého slnka predvedie nám
veľkolepé finále, kým sa za obzor schová...Posledné svoje lúče
v zlatistom prachu rozsype po oblých chrbtoch hôr.

Majestátna tvár mrazivého ticha...
Možno toto miesto nazvať miestom pokoja duše, pokoja mysle? Miesto,
kde medzi dvoma dôstojnými strážcami visí Boží syn na drevenom
kríži a v sebe ukrýva pošepkané túžby, vykričané prosby, čo sa
znásobili v ozvene mohutných skalísk? Tam v zákutí pokoja a ticha,
kde svätý zamknuté má ústa, na tom mieste tajomstvá sa rodia,
čo na svet prichádzajú z hlbín ľudských duší. Tam každý svoj pokoj
môže nájsť.
|