Stúpavý opar trblietavej hladiny potoka na halúzky útlych stromov, kde vyzrážané kryštály inovate presvecuje chladivým svetlom reflektorov slnka. Akási mámivá sila láka dotknúť sa tej mrazivej nádhery by snáď opovážlivca i do ľadu zakliala. I storaká krása môže zmeniť romantické ilúzie v bolestivú realitu...

Sťa tanečnice z Lúčnice roztvárajú bielučké prvé jarné kvietky. Čo z farby nedostali od slnka, z topiaceho snehu vzali si. Spod hnedej zeme jeho vlahu vytiahli a meno po ňom dostali snehové žienky - snežienky. Krehké, jemné ako vánok jari, trochu bojazlivo menia v kalendári prírody dni spánku na dni zobúdzania.

Vystrelené šípy jari našli svoju podobu v kvete šafranu a holé stráne dolín vyzdobili farbou ametystu. Kam len telpým dychom Vesna fúkne, život prebudí. I na ľudí pôsobí jej vlahý bozk, akoby im krídla dala, pocit voľnosti, čo ich unáša do výšin. Možno i na Prašivú, ktorej posledné snehové jazyky, meniace sa v ľahučkú vodnú paru,poletujú sťa baránky nad jej oblým chrbtom.

Pripodobniť asi by chceli štíty dreveníc ich dávni stavitelia k štítom tatranským. Na valaskom práve vyrástli skromné domčeky v doline Belej, učupené pod horami, roztrúsené po lazoch. Mali by čo rozprávať o krutosti tuhých zím, o chlebe z tvrdých mozľov jedoduchých ľudí. Ale vedeli by ropzprávať ich veselo maľované tváre i o radosti, o láske či rezkom tanci cíferi, čo Ždiarčanom vždy žilky rozihrá.

Ten zázrak sa deje každoročne, že z tvrdého dreva vylúpne sa na svet tisíce nežných kvetov a obaliac každú halúzku hodvábom svojich lupienkov vôňou opojného nektáru bzučiacich hodovníkov. Je máj, lásky čas. Možno i čas, čo vylúpne z nás zopár nežných slov, nežných dotykov pre tých, ktorých máme radi. Je tu zas ten krásny čas...

Čo vody dolu Váhom pretieklo za dlhé stáročia, čo sa na vysokej skale hrad pyšne vypína. Staroveké sídlo rytierov nepohnute stojí tu, i keď jeho múry zub času poznačil. Tie pamätajú dobre, že veľakrát už Strečno zabránilo neúprosnej sile nepriateľa zbraňou pokoriť si tento kraj. Hrad zostal symbolicky večným jeho strážcom...A voda pod ním plynie pomaly, pokojne ďalej tečie svojím korytom.